Otcovia v plienkach

Napätie a stres z tichej domácnosti je horšie ako otvorený konflikt, kde máme všetko na stole a vieme, s čím narábame, vravia v rozhovore o partnerských hádkach psychológ Aleš Bednařík a filmová režisérka a odborníčka na zoznamovanie Diana Fabiánová.

„Keď sa jeden alebo dvaja ľudia uzavrú, v hlavách im prebiehajú silné paranoidné, úzkostné, katastrofické scenáre, napätie a stres sú oveľa väčšie. Neodporúčam tichú domácnosť,“ vraví Bednařík.

Spolu s Fabiánovou opisujú aj to, aké chyby robia pri hádkach oni a čo považujú za vhodný postup pri uzmierovaní.

Fabiánová vraví, že kvety sú nadpoužívané, považuje ich za floskulu, ktorá nefunguje najmä po ťažkých hádkach. Vysvetľuje aj to, prečo ju uráža, ak partner počas hádky začne jej pocity a postoje spájať s menštruáciou.

„Muži tým ženám berú legitimitu. Keď to tak zarámcujú, berú nám právo riešiť to. Automaticky odmietajú, že to, čo hovoríme, je legitímne, skutočné,“ vraví.

Podcasty Denníka N môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk.

Nájdete nás aj na Instagrame.

Ak sa vám podcast páči, začnite nás sledovať a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie. Okrem toho si môžete kúpiť aj našu knihu Rok otca.

00:00 Úvod

01:16 Najčastejšie chyby v hádke: Pichnutie do boľavých miest

06:15 Sarkazmus, zľahčovanie humorom a pretlak slov v konflikte

09:12 Mýtus o bezkonfliktných pároch

11:45 Červené vlajky pri randení: Správanie k personálu a bývalým partnerom

15:05 Rozdiel medzi problémom a konfliktom a kedy debatu odložiť

18:35 Otázka „si v poriadku?“ a falošná odpoveď „všetko je v pohode“

22:30 Prečo sa vyhýbame konfrontácii a ako si vypýtať čas na rozhovor

26:40 Ako dynamika dvojice a povaha partnera mení priebeh hádok

29:30 Tichá domácnosť a ostrakizácia: Prečo ticho ubližuje viac ako krik

33:40 Silent treatment ako podvedomý obranný mechanizmus z detstva

36:06 Mýtus o ventilovaní zlosti: Prečo rozbíjanie vecí či vankúš nefungujú

38:43 Ako správne komunikovať cez „ja“ výrok namiesto výčitiek

44:35 Veta „máš PMS?“ a zhadzovanie legitimity emócií

47:40 Toxické nálepkovanie a zovšeobecnenia slovami „vždy“ a „nikdy“

50:50 Točenie sa v kruhu: Prečo rozumieť neznamená súhlasiť

54:02 Ako navrhnúť pauzu v hádke a pravidlo návratu k téme

56:02 Mužská uzavretosť, prekonávanie hanby a cesta k intimite

1:01:05 Zmierovanie: Prečo podplácanie kvetmi a darmi nefunguje

1:08:58 Zmierovací sex: Realita verzus filmy a odbúranie stresu

1:14:00 Zhrnutie pravidiel: „Chceš mať pravdu alebo chceš vzťah?“

Pre deti na sídliskách je dôležité mať priestor, kde stretnú deti zo susedstva, vraví urbanistka Sandra Štasselová z Metropolitného inštitútu Bratislavy.

V rámci projektu Mesto pre deti urobili viacero zásahov pri školách, jedným z hlavných cieľov je umožniť deťom, aby sa mohli slobodnejšie a bezpečnejšie pohybovať po ulici – vtedy podľa nej majú kvalitnejší život.

„Pre deti je kľúčový sociálny život a pocit komunity – nielen najbližšia rodina, ale aj rovesníci a deti rôzneho veku. Ihriská sú dôležité práve preto, že sú to sociálne priestory, kde sa deti stretávajú a zažívajú rôzne role. Naše školy, bohužiaľ, deti podľa veku dosť izolujú. Preto je dôležité, aby verejný priestor pôsobil ako magnet, ktorý deti rôzneho veku privádza dokopy,“ vysvetľuje v podcaste Otcovia v plienkach.

Podcasty Denníka N môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk.

Nájdete nás aj na Instagrame.

Ak sa vám podcast páči, začnite nás sledovať a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie. Okrem toho si môžete kúpiť aj našu knihu Rok otca.

00:00 Úvod

01:16 Spomienky na samostatný pohyb a detstvo v Žiline

03:08 Vplyv slobody pohybu v detstve na neskorší wellbeing

05:27 Projekt Mesto pre deti a dostupnosť spádových škôl

07:18 Prečo rodičia vozia deti autom aj na krátke vzdialenosti

09:08 Mapovanie dopravy pri školách a bezpečnosť peších

11:08 Ukážka dopravných úprav na príklade ZŠ Tbiliská

13:22 Reakcie rodičov a vedenie detí k samostatnosti

15:55 Cyklodoprava v Bratislave a zmena uličného priestoru

18:39 Špecifiká cyklodopravy v okrajových mestských častiach

21:05 Výhody spádových škôl pre budovanie susedských vzťahov

23:23 Zveľaďovanie okolia škôl a zapájanie detí do participácie

26:38 Význam detských ihrísk pre rozvoj sociálnych zručností

29:08 Podpora komunitného života cez dizajn rezidenčných štvrtí

31:06 Urbanistické hodnotenie sídlisk a vnútroblokov

33:04 Praktické tipy na úpravu a bezpečnosť vnútroblokového ihriska

37:22 Porovnanie kvality života v Bratislave s Viedňou a inými mestami

40:04 Zákaz parkovania na chodníkoch a prerozdelenie priestoru

42:49 Kúpanie detí vo fontánach a obnova Námestia slobody

Stavajte s deťmi z kociek LEGO® DUPLO® a inšpirujte sa novými tipmi na hranie od LEGO.

***

Dieťa niekedy pri zložitejšej hre nepotrebuje našu navigáciu, ale chce, aby sme boli pri ňom, pretože vďaka tomu cíti istotu a dôveru.

Treba si však dať pozor na to, aby sa z nás nestali animátori každej činnosti, ktorú dieťa robí, vysvetľuje detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková.

„Potrebujeme ho poznať a vďaka tomu vedieť, kedy je správna chvíľa opustiť hrový priestor. Mala by to byť taká amplitúda – po čase sa vrátite, pozriete sa, čo dieťa robí, a pochválite ho za veci, ktoré postavilo alebo vymyslelo. To vám opäť dá šancu na chvíľu sa z hry vzdialiť.“

Podcasty Denníka N môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk.

Nájdete nás aj na Instagrame.

Ak sa vám podcast páči, začnite nás sledovať a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie. Okrem toho si môžete kúpiť aj našu knihu Rok otca.

00:00 Úvod

01:16 Čo všetko zahŕňa pojem detská hra

03:01 Hra s rodičom vs. hra s rovesníkmi

04:28 Prítomnosť rodiča pri samostatnej hre dieťaťa

05:23 Vyváženie vedenia hry a iniciatívy dieťaťa

08:47 Význam voľnej hry a opustenie hrového priestoru

11:40 Zaraďovanie organizovaných aktivít a krúžkov

14:08 Ako zvládnuť obavy dieťaťa z nových krúžkov

16:27 Úloha nudy v detskom vývoji

18:43 Vynucovanie si pozornosti a reakcia na provokácie

24:00 Regulácia množstva hračiek a dávkovanie darčekov

27:31 Pravidlá ohľadom darčekov so starými rodičmi

30:12 Postup pri vyraďovaní a darovaní starších hračiek

33:15 Vhodné typy hračiek podporujúce kreativitu

35:01 Pravidlá pri agresívnych a bojových hračkách

37:06 Význam fyzických a dynamických hier s otcom

40:05 Rozdiely v prístupe k hre medzi otcami a matkami

44:00 Súrodenecká rivalita, pravidlá a delenie hračiek

49:05 Autenticita rodiča pri činnostiach, ktoré ho nebavia

51:28 Spoločenské hry, pravidlá a zvládanie neúspechu

Tento svet patrí autistom rovnako ako nám, a tak by sme sa k nim mali správať, vraví otec dvoch dcér Rastislav Bakala. Mladšia šesťročná má autizmus a takmer vôbec nekomunikuje.

Bakala vraví, že ostatní rodičia či starí rodičia si niekedy neuvedomujú, ako dokážu svojimi rečami ublížiť.

„Predstavte si, že rodič, ktorý od rána do večera rieši s dieťaťom krízové situácie a kartičky, príde na ihrisko a tam si doňho niekto bezcitne rypne otázkami, prečo je to dieťa také divné a prečo nerobí to, čo ostatné.“

V rozhovore opisuje negatívne aj pozitívne stránky života s autistickým dieťaťom – napríklad úprimnú a obrovskú radosť z maličkostí.

„Ťažšia stránka veci na mňa dolieha každý večer, keď s ňou ležím v posteli a snažím sa ju uspať, no ona namiesto toho hodiny skáče a behá. V bežných situáciách často vidím jej neprítomnosť, čo je pre rodiča nesmierne náročné. Rovnako ako to, že mi nedokáže povedať ,oci‘,“ opisuje Bakala, ktorý s manželkou založil občianske združenie Tamitos, aby šírili povedomie o autizme.

Podcasty Denníka N môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk.

Nájdete nás aj na Instagrame.

Ak sa vám podcast páči, začnite nás sledovať a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie. Okrem toho si môžete kúpiť aj našu knihu Rok otca.

Slovenskí výskumníci v rámci projektu Olympijský odznak všestrannosti merali pohybové schopnosti žiakov druhého stupňa.

„Pred siedmimi rokmi sme začali s meraním približne tisíc žiakov, momentálne zaznamenávame 60-tisíc žiakov a 540 škôl, čím sme pokryli približne štvrtinu slovenských škôl,“ vraví Milan Špánik zo Slovenského olympijského a športového výboru.

Na štúdii spolupracovala aj Libuša Nechalová z Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. „Najviac ma prekvapilo, ako naše deti zaostávajú vo vytrvalosti v porovnaní s dvomi miliónmi detí z 30 európskych krajín,“ hovorí v podcaste Otcovia v plienkach.

Podcasty Denníka N môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk.

Nájdete nás aj na Instagrame.

Ak sa vám podcast páči, začnite nás sledovať a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie. Okrem toho si môžete kúpiť aj našu knihu Rok otca.

00:00 Úvod

01:22 Projekt Olympijský odznak všestrannosti a masový zber dát

02:27 Akých šesť testov meria kondičné schopnosti žiakov

04:34 Správny prístup k váženiu a meraniu detí bez stresu

05:36 Zásadné zistenie: Prečo slovenské deti zaostávajú vo vytrvalosti

07:38 Porovnanie s Európou: Kde sa nachádza Slovensko

08:34 Ako pandémia COVID-19 negatívne zasiahla kondíciu detí

11:14 Čo je to telesná gramotnosť a jej celoživotný význam

12:45 Odlišné prediktory zdatnosti u chlapcov a u dievčat

16:18 Paradox príjmu: Úspešní rodičia tlačia na akademický prospech

18:47 Ako pohyb priamo vplýva na vývin mozgu a učenie

22:55 Koncept "Aktívna škola" a rozvoj prirodzeného pohybu

25:47 Pilotná štúdia: Ako zmena štruktúry telesnej výchovy prináša výsledky

28:24 Vplyv telesnej zdatnosti na duševné zdravie, imunitu a záver rozhovoru